Rozvoj umelej inteligencie patrí medzi najvýznamnejšie technologické zmeny posledných desaťročí. Ešte pred niekoľkými rokmi bola predmetom odborných diskusií najmä v akademickom prostredí alebo vo veľkých technologických spoločnostiach. Dnes sa však stáva súčasťou každodennej práce vo firmách naprieč rôznymi odvetviami. Mení spôsob, akým vznikajú analýzy, pripravujú sa dokumenty, komunikuje sa so zákazníkmi, spracúvajú sa dáta alebo riadia administratívne procesy. Už nejde o otázku budúcnosti. Ide o realitu, ktorá postupne mení slovenský pracovný trh.

Verejná diskusia sa pritom často sústreďuje na otázku, či umelá inteligencia nahradí človeka. Takto položená otázka je však príliš zjednodušená. Najvýznamnejšie medzinárodné analýzy OECD, Medzinárodnej organizácie práce (ILO), Svetového ekonomického fóra (WEF) či Eurofound upozorňujú, že v súčasnosti nedochádza k masovému zániku celých profesií. Oveľa častejšie dochádza k tomu, že umelá inteligencia preberá jednotlivé pracovné úlohy, ktoré boli doteraz súčasťou bežnej agendy zamestnanca.

Na prvý pohľad môže ísť o pozitívnu správu. Ak technológia odbremení pracovníka od rutinných činností, vzniká priestor na odbornú prácu s vyššou pridanou hodnotou. Takýto vývoj však automaticky neznamená, že z neho budú profitovať aj zamestnanci. Vyššia produktivita môže byť využitá na rozvoj ľudí, ale rovnako aj na znižovanie počtu pracovných miest, zvyšovanie pracovného tempa alebo presúvanie činností medzi jednotlivými pracoviskami. Práve spôsob, akým budú firmy s rastúcou produktivitou pracovať, sa stáva jednou z najdôležitejších spoločenských otázok nasledujúcich rokov.

Táto zmena navyše nebude prebiehať dramaticky zo dňa na deň. Oveľa pravdepodobnejší je scenár postupnej transformácie. Zamestnávateľ po odchode pracovníka neobsadí uvoľnené miesto. Niektoré administratívne činnosti automatizuje. Časť agendy presunie na iný tím alebo do zahraničia. Zvyšní zamestnanci budú s podporou umelej inteligencie schopní zvládnuť väčší objem práce ako doteraz. Z pohľadu jednotlivca sa nemusí zdať, že dochádza k zásadnej zmene. Pri pohľade na celé pracovisko však môže byť výsledkom podstatne nižší počet pracovných miest bez toho, aby firma musela pristúpiť k rozsiahlemu hromadnému prepúšťaniu.

Slovensko pritom patrí medzi krajiny, ktoré môžu byť dôsledkami tejto transformácie zasiahnuté výraznejšie ako mnohé iné štáty Európskej únie. Dôvodom nie je nižšia pripravenosť zamestnancov ani nižšia technologická úroveň podnikov. Rozhodujúca je štruktúra našej ekonomiky.

Za posledných pätnásť rokov sa Slovensko stalo významným centrom zdieľaných podnikových služieb. Medzinárodné spoločnosti sem presunuli tisíce pracovných miest v oblastiach financií, účtovníctva, zákazníckej podpory, ľudských zdrojov, správy dát, reportingu, nákupu či IT podpory. Tieto pracoviská vytvorili desaťtisíce kvalitných pracovných miest s nadpriemerným mzdovým ohodnotením a dnes predstavujú jeden z pilierov slovenskej ekonomiky. V súčasnosti zamestnávajú približne 42-tisíc ľudí a významnou mierou sa podieľajú na tvorbe príjmov verejných financií.

Práve centrá zdieľaných služieb patria podľa dostupných analýz medzi sektory, v ktorých bude vplyv generatívnej umelej inteligencie najvýraznejší. Zmeny sa netýkajú výrobných profesií, ale najmä pracovných pozícií založených na spracovaní informácií a opakovateľných administratívnych činnostiach. Ide predovšetkým o zákaznícku podporu, call centrá, fakturačné procesy, transakčné účtovníctvo, reporting, správu dát, HR administratívu, základný IT support či Service Desk. Moderné jazykové modely dnes dokážu pripravovať dokumentáciu, sumarizovať a analyzovať údaje, spracúvať faktúry, odpovedať na štandardizované požiadavky zákazníkov, vytvárať reporty alebo asistovať pri programovaní.

To však neznamená, že desaťtisíce pracovných miest zaniknú. Takéto tvrdenie by bolo nielen nepresné, ale aj nezodpovedné. Odborné štúdie upozorňujú na iný problém. Mení sa obsah práce. Zamestnanec bude vykonávať menej rutinných úloh a viac činností, ktoré si vyžadujú analytické myslenie, rozhodovanie, komunikáciu alebo kontrolu výstupov umelej inteligencie. To však zároveň znamená, že od každého pracovníka budú zamestnávatelia očakávať nové kompetencie.

Práve v tomto bode sa začína rozhodovať o budúcnosti slovenského trhu práce. Ak bude technologická transformácia sprevádzaná systematickým vzdelávaním, rekvalifikáciami a rozvojom digitálnych zručností, môže Slovensko svoju konkurencieschopnosť posilniť. Ak však budeme reagovať až vo chvíli, keď sa pracovné miesta začnú rušiť alebo presúvať do iných krajín, budeme riešiť dôsledky namiesto príčin.

Práve preto Technologický odborový zväz dlhodobo upozorňuje, že diskusia o umelej inteligencii nemôže zostať len technickou alebo ekonomickou témou. Rovnako dôležitá je jej sociálna dimenzia. Nestačí hovoriť o tom, čo technológia dokáže. Potrebujeme hovoriť aj o tom, čo znamená pre zamestnancov, ich pracovné podmienky, kariérny rast a dlhodobú istotu zamestnania.

Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že krajiny, ktoré zvládajú technologické zmeny najúspešnejšie, nenechávajú túto diskusiu len na zamestnávateľoch alebo štáte. Do prípravy zmien systematicky zapájajú aj zástupcov zamestnancov. Nie preto, aby inovácie spomaľovali, ale preto, aby ich zavádzanie bolo predvídateľné, transparentné a spoločensky udržateľné. Práve sociálny dialóg sa v mnohých štátoch ukazuje ako jeden z najdôležitejších predpokladov úspešnej transformácie trhu práce.

Nevstupujte do odborov, keď už je neskoro

Práve tu sa dostávame k otázke, ktorú si dnes kladie čoraz viac zamestnancov. Má ešte vôbec zmysel vstupovať do odborov?

Skúsenosti z praxe ukazujú, že väčšina ľudí začne nad odborovou organizáciou uvažovať až vo chvíli, keď sa vo firme objavia prvé informácie o reorganizácii, znižovaní stavov alebo presune pracovných miest. Práve vtedy však býva väčšina strategických rozhodnutí už prijatá. Zamestnávateľ má pripravený plán transformácie, ekonomické analýzy aj harmonogram zmien. Priestor na zásadné ovplyvnenie výsledku je v tomto momente výrazne menší.

Aj preto považujeme za dôležité otvorene povedať, že odbory nie sú nástrojom na záchranu jednotlivého pracovného miesta vo chvíli, keď je o jeho zrušení rozhodnuté. Ich skutočný význam spočíva v niečom inom.

Úlohou odborovej organizácie je vytvárať podmienky na dialóg ešte predtým, ako sa o budúcnosti zamestnancov začne rozhodovať. Práve v tomto období je možné rokovať o pravidlách zavádzania nových technológií, o rekvalifikáciách, o organizácii práce, o ochrane pracovných miest či o podmienkach, za akých bude firma využívať umelú inteligenciu.

Jednotlivec takéto možnosti spravidla nemá.

Môže rokovať o svojej pracovnej zmluve, o výške svojej mzdy alebo o vlastnom pracovnom zaradení. Nedokáže však ovplyvniť stratégiu spoločnosti ani pravidlá, ktoré sa budú týkať stoviek alebo tisícov zamestnancov.

Práve preto vzniklo kolektívne vyjednávanie.

Nie ako prekážka podnikania, ale ako nástroj, ktorý umožňuje hľadať rovnováhu medzi ekonomickými záujmami zamestnávateľa a oprávnenými očakávaniami zamestnancov. V krajinách s rozvinutým sociálnym dialógom dnes čoraz častejšie vznikajú kolektívne dohody, ktoré upravujú spôsob zavádzania umelej inteligencie na pracoviskách. Riešia napríklad povinnosť zamestnávateľa informovať zamestnancov o pripravovaných zmenách, pravidlá rekvalifikácie, ochranu osobných údajov, využívanie algoritmického riadenia práce či spôsob hodnotenia výkonu prostredníctvom AI systémov.

Dané dohody nevzniknú samé od seba. Sú výsledkom rokovaní medzi zamestnávateľmi a organizovanými zamestnancami. Práve preto je dôležité začať o týchto témach diskutovať včas.

Nie vo chvíli, keď firma oznámi reorganizáciu.

Nie po doručení výpovedí.

Nie v okamihu, keď sa ukáže, že pracovné miesto už nebude obsadené.

Ale dnes.

Slovensko potrebuje pripraviť pracovný trh, nie len jednotlivých zamestnancov

Rozvoj umelej inteligencie zároveň otvára oveľa širšiu diskusiu, než je samotná otázka jednotlivých profesií. Mení totiž fungovanie celého trhu práce.

Ak technológie umožnia vykonávať rovnaké množstvo práce za kratší čas, bude potrebné hľadať nové odpovede aj na otázky, ktoré sa ešte pred niekoľkými rokmi zdali byť okrajové. Ako zabezpečiť, aby rast produktivity prinášal prospech nielen firmám, ale aj zamestnancom? Ako pripraviť ľudí na profesie, ktoré dnes ešte ani neexistujú? Akým spôsobom nastaviť pracovný čas, celoživotné vzdelávanie či rekvalifikácie tak, aby technologická transformácia neviedla k rastu sociálnych rozdielov?

Tieto otázky už dnes riešia vlády, zamestnávatelia aj odborové organizácie naprieč Európou.

Diskutuje sa o flexibilnejších modeloch organizácie práce, o nových formách vzdelávania počas pracovného života, ale aj o možnostiach postupného skracovania pracovného času tam, kde rast produktivity vytvára dostatočný priestor. Štvordňový pracovný týždeň preto nemožno vnímať ako módny trend. Je jednou z možných odpovedí na situáciu, v ktorej technológie dokážu vytvárať vyššiu hodnotu za kratší čas. Rovnako dôležitou témou je však aj právo zamestnancov na priebežné vzdelávanie, aby sa mohli prispôsobovať meniacim sa požiadavkám trhu práce bez toho, aby na zmenu reagovali až po strate zamestnania.

Práve tieto témy dnes podľa nášho názoru rozhodujú o budúcej konkurencieschopnosti Slovenska. Nie samotná existencia umelej inteligencie, skôr schopnosť krajiny pripraviť ľudí na jej zodpovedné a spravodlivé využívanie.

Technológie samy osebe problémom nie sú. Rozhodujú pravidlá, podľa ktorých ich zavádzame.

Technologický pokrok bol vždy motorom ekonomického rastu. Priniesol vyššiu produktivitu, nové profesie aj lepšiu kvalitu života. Rovnako to bude aj pri umelej inteligencii. Otázkou preto nie je, či ju máme využívať. Odpoveď je jednoznačná – áno.

Otázkou však zostáva, ako ju budeme využívať.

Ak bude jediným cieľom znižovanie nákladov na pracovnú silu, technologický pokrok môže prehĺbiť neistotu na trhu práce, zvýšiť tlak na výkon a vytvoriť prostredie, v ktorom budú zamestnanci reagovať na zmeny až vo chvíli, keď sa ich pracovné miesto stane nadbytočným.

Ak však bude umelá inteligencia zavádzaná ako nástroj na zvyšovanie produktivity pri súčasných investíciách do ľudí, môže sa stať jednou z najväčších príležitostí pre slovenskú ekonomiku za posledné desaťročia.

Práve preto nestačí hovoriť iba o technológiách. Potrebujeme hovoriť aj o pravidlách ich zavádzania.

Podľa Technologického odborového zväzu by mala byť každá významná technologická zmena sprevádzaná otvoreným sociálnym dialógom medzi zamestnávateľom, zamestnancami a ich zástupcami. Zamestnanci musia vedieť, aké zmeny sa pripravujú, ktorých pracovných činností sa dotknú, aké nové kompetencie budú potrebovať a akú podporu im zamestnávateľ poskytne pri adaptácii na nové podmienky.

Takýto prístup nie je prekážkou inovácií. Naopak. Zahraničné skúsenosti ukazujú, že firmy, ktoré dokážu zmeny komunikovať včas a investujú do rozvoja svojich ľudí, zvládajú transformáciu efektívnejšie a s menšími sociálnymi dopadmi.

Rekvalifikácia nesmie začínať po výpovedi

Jednou z najväčších chýb, ktoré dnes robia mnohé krajiny, je presvedčenie, že rekvalifikácia je nástrojom na riešenie nezamestnanosti.

V skutočnosti by mala byť nástrojom na jej predchádzanie.

Ak zamestnanec dostane možnosť získať nové digitálne zručnosti až po tom, čo príde o prácu, systém reaguje neskoro. V čase, keď sa človek ocitne bez príjmu, rieši predovšetkým existenčné otázky. Motivácia aj priestor na systematické vzdelávanie sú prirodzene oveľa menšie.

Oveľa efektívnejší model predstavuje priebežné vzdelávanie počas pracovného pomeru. Zamestnanec sa pripravuje na nové pracovné úlohy ešte v období, keď má stabilné zamestnanie, pozná svoje pracovné prostredie a dokáže nadviazať na doterajšie skúsenosti. Takýto prístup odporúčajú aj medzinárodné organizácie, ktoré sa venujú budúcnosti práce. Rekvalifikácia sa stáva súčasťou kariérneho rozvoja, nie poslednou záchranou po strate pracovného miesta.

Aj preto považujeme vytvorenie národného systému rekvalifikácií za jednu z najdôležitejších priorít Slovenska. Nepôjde len o krátkodobé kurzy zamerané na používanie umelej inteligencie. Potrebujeme dlhodobý systém rozvoja digitálnych, analytických aj manažérskych zručností, ktorý bude reagovať na meniace sa potreby trhu práce a umožní zamestnancom prirodzene prechádzať medzi pracovnými pozíciami.

Vyššia produktivita musí vytvárať hodnotu aj pre zamestnancov

Rozvoj umelej inteligencie otvára ešte jednu dôležitú spoločenskú otázku. Ak budú zamestnanci s pomocou nových technológií schopní vytvárať vyššiu hodnotu za kratší čas, ako sa bude tento prínos rozdeľovať?

Doterajší model bol postavený predovšetkým na raste produktivity a ekonomickej výkonnosti podnikov. V ére umelej inteligencie však bude čoraz častejšie zaznievať otázka, či sa časť týchto prínosov premietne aj do kvality pracovného života.

Práve preto sa v mnohých európskych krajinách čoraz intenzívnejšie diskutuje o flexibilnejších formách organizácie práce. Nejde iba o možnosť práce na diaľku alebo pružného pracovného času. Do odbornej diskusie vstupujú aj témy, ako je postupné skracovanie pracovného času či modely štvordňového pracovného týždňa tam, kde to charakter práce umožňuje.

Nejde o univerzálne riešenie pre všetky odvetvia ani o cieľ, ktorý možno zaviesť zo dňa na deň. Ide však o legitímnu otázku, ktorú bude potrebné riešiť v situácii, keď technologický pokrok zásadne mení produktivitu práce. Ak má umelá inteligencia prinášať prospech celej spoločnosti, jej prínosy by sa mali prejaviť nielen vo výsledkoch firiem, ale aj v lepších podmienkach pre ľudí, ktorí sa na ich úspechu podieľajú.

Slovensko ešte stále má šancu pripraviť sa na zmenu

Práve z uvedených dôvodov sa Technologický odborový zväz rozhodol zaradiť tému umelej inteligencie medzi svoje strategické priority. Nie preto, že by sme očakávali okamžitý kolaps trhu práce alebo masové prepúšťanie naprieč ekonomikou. Takéto scenáre dnes nepotvrdzujú ani najvýznamnejšie medzinárodné inštitúcie. Potvrdzujú však niečo iné. Zmena už prebieha a jej tempo bude v najbližších rokoch narastať.

Slovensko má stále možnosť pripraviť sa na túto transformáciu včas. To si však vyžaduje oveľa širšiu spoluprácu, než akú sme boli pri pracovnoprávnych témach zvyknutí viesť doteraz. Budúcnosť práce už nebude formovať iba pracovné právo alebo hospodárska politika. Rovnako významnú úlohu budú zohrávať školstvo, celoživotné vzdelávanie, digitálne zručnosti, výskum, inovácie aj spôsob, akým budeme nastavovať pravidlá využívania umelej inteligencie v pracovnom prostredí.

Aj preto Technologický odborový zväz podpísal Memorandum o spolupráci s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky. Nejde o formálny dokument ani o jednorazové politické gesto. Memorandum vytvára priestor na dlhodobú odbornú spoluprácu pri témach, ktoré budú v nasledujúcich rokoch rozhodovať o konkurencieschopnosti slovenského trhu práce.

Technologický odborový zväz zároveň považuje za nevyhnutné, aby sa súčasťou tejto diskusie stali aj témy, ktoré sa dnes ešte len postupne otvárajú. Patrí medzi ne modernizácia Zákonníka práce, nové formy organizácie pracovného času, podpora flexibilných modelov zamestnávania, pravidlá využívania algoritmického riadenia práce, ochrana osobných údajov zamestnancov či spravodlivé rozdelenie prínosov rastúcej produktivity. Ak sa tieto otázky nezačnú riešiť dnes, o niekoľko rokov budeme opäť dobiehať problémy, ktorým bolo možné predísť.

Budúcnosť práce sa nezačne zajtra. Začala sa už dnes.

Umelá inteligencia nebude čakať, kým sa na jej príchod pripravíme. Už dnes mení spôsob, akým firmy fungujú, ako vznikajú nové pracovné miesta a aké zručnosti budú zamestnávatelia od ľudí očakávať. Práve preto nestačí sledovať technologický pokrok z diaľky. Potrebujeme sa aktívne podieľať na tom, ako bude vyzerať jeho praktické využitie na slovenských pracoviskách.

Technologický odborový zväz je presvedčený, že moderné odbory nemajú stáť proti inováciám. Ich úlohou je zabezpečiť, aby technologický rozvoj prebiehal spôsobom, ktorý bude dlhodobo udržateľný pre ekonomiku aj spoločnosť. Aby rast produktivity neznamenal len vyššie zisky, ale prinášal aj kvalitnejšie pracovné podmienky, nové príležitosti na vzdelávanie a väčšiu istotu pre zamestnancov.

Ak chceme, aby Slovensko zostalo atraktívnym miestom pre moderné technológie aj kvalitné pracovné miesta, nemôžeme začať diskutovať až vo chvíli, keď sa objavia prvé rozsiahle reorganizácie alebo prepúšťania. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že najlepšie výsledky dosahujú krajiny, ktoré dokázali spojiť štát, zamestnávateľov, akademické prostredie a zástupcov zamestnancov pri jednom stole ešte predtým, ako sa technologické zmeny naplno prejavili.

Aj preto by sme na záver chceli pripomenúť jednu jednoduchú, ale dôležitú myšlienku.

Nevstupujte do odborov až vo chvíli, keď je o vašom pracovnom mieste rozhodnuté. Odbory majú najväčší význam vtedy, keď ešte existuje priestor ovplyvniť budúcnosť. Práve dnes rozhodujeme o tom, ako bude vyzerať práca o päť či desať rokov. A práve dnes je čas byť súčasťou tejto diskusie.